Základy domu a ich konštrukcie

 Ako postaviť „zdravé“ základy pre nový dom?

Pred začiatkom stavby rodinného domu je potrebné posúdiť kvalitu a únosnosť podlažia. Ak sú základy domu kvalitné, celá jeho váha sa prenáša na zeminu, pod výkopmi a základmi, ktorá nebola upravovaná stavebnými prácami. Aby neskôr nedošlo k sadaniu domu a tým pádom k jeho možnému posunu a poškodeniu jeho konštrukcií, je ešte pred betonážou základov, potrebné zhutniť základovú škáru.

Štrk navozený pod základovú dosku ju oddelí od terénu a zabráni tak tomu, aby hladina nazhromaždenej dažďovej alebo spodnej vody, pôsobila na dosku.

Základy domu sa kopú do hĺbky a šírky, ktorá je stanovená projektovou dokumentáciou a po vysypaní už spomínaného štrku na ich dno, je potrebné umiestniť aj rozvody kanalizácie, vody, elektrickej a plynovej prípojky. Množstvo betónu a železa, ktoré je potrebné na vybudovanie pevných a kvalitných základov je možné vypočítať z projektovej dokumentácie.

Základy domu musia byť v prvom rade bezpečné. Základy totiž spolu so zvislými, vodorovnými a šikmými nosnými konštrukciami, tvoria hlavné konštrukcie každého objektu. Ich úlohou je spoľahlivé a najmä bezpečné prenášanie stáleho i občasného zaťaženia objektu do základovej pôdy.

Základová pôda je funkčnou súčasťou stavby

Jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti sa musia posúdiť. Z výsledkov posúdenia a z predpokladaného zaťaženia stavby vychádza potom návrh, prípadne úprava pôvodnej základovej konštrukcie.

Pri riešení založenia stavby akéhokoľvek objektu je preto najdôležitejšie, aby základové konštrukcie dokázali bezpečne prenášať celkové zaťaženie stavby na základovú pôdu.

Sadanie stavby sa prejavuje pôsobením zaťaženia stavby na pôdu, ktorá sa pod základmi stavby prirodzene stláča. Rýchlosť sadania stavby teda závisí aj od stupňa priepustnosti a stlačiteľnosti pôdy. Sadanie stavby je prirodzeným javom a každý projektant by mal zabezpečiť, aby prebiehalo rovnomerne v prípustných medziach. V opačnom prípade dochádza k narušeniu stavby a následným škodám. Hotová stavba sadá spočiatku pomerne rýchlo, neskôr sa jej sadanie značne spomalí a ba takmer zminimalizuje či zastaví.

Pri návrhu základovej konštrukcie sa berú do úvahy nasledovné veličiny:

- únosnosť a druh základovej pôdy, do ktorej sa prenáša zaťaženie základov

- predpokladané zaťaženie stavby, prenášajúce sa do základov

- druh, rozmery, materiál a konštrukcia základov

- hĺbka premŕzania základovej pôdy

- situovanie stavby (rozdielne riešenie nastáva pri radovej zástavbe a iné pri voľne stojacich objektoch)

Základové konštrukcie delíme na:

- plošné základy: základové dosky a pásy

- hlbinné základy: pilóty, studne a kesóny

Návrh základovej konštrukcie a jej hĺbky závisí od pôdorysu stavby, konštrukčného systému a charakteru stavby. Základy domu by nemali byť veľké, ale mali by byť dostatočne únosné. Preto je pri ich výpočte potrebné brať do úvahy aj nielen stále, ale aj mimoriadne zaťaženie, ktoré môže spôsobiť napríklad silný vietor alebo povodne.

Základy domu musia ležať v nemrznúcej hĺbke, pretože vplyvom premŕzania pôdnych vrstiev vznikajú v zimnom období v pôde sily, ktoré spôsobujú zdvíhanie jej povrchu. Zamrznutá zemina môže teda základy nadvihnúť a na jar, po roztopení ľadu, základy opäť klesajú. Nemrznúca hĺbka sa nachádza minimálne 80 cm pod povrchom terénu.

Čo je základová škára?

V súvislosti s konštrukciami základov domu sa často spomína pojem základová škára. Je to miesto, kde bude ležať spodok betónového základu. Ak je pôda pod stavbou zložená zo skalnatých hornín, môže základová štrbina ležať v hĺbke 50 cm pod upraveným terénom, ak je základová pôda ílovitá, je potrebné vykopať výkop pre základovú štrbinu do hĺbky 120 cm od upraveného terénu.

Zdroj: www.stavebnik.sk